Home > Kraje > Mestá > Bratislava - Pamiatky
BratislavaPAMIATKY
BRATISLAVSKÝ HRAD
 Historická dominanta mesta a miesto mnohých historických udalostí. Prvými
usadenými na mieste dnešného hradu boli Kelti, neskôr Rímania a Slovania. Najstaršia
písomná zmienka o hrade je zaznamenaná v Salzburských letopisoch z roku 907, kde sa hovorí o bitke pri
Brezalauspurcu, ktorá priniesla zánik Veľkomoravskej ríše. Z obdobia Veľkej Moravy sa tu
zachovali základy trojloďovej baziliky. V 10. storočí za vlády Štefana I. sa tu razili
mince so staroslovanským názvom BRESLAWA CIVITAS.
Svoj dnešný štvorkrídlový pôdorys získal v 15. storočí a počas rozsiahlej prestavby bol
opevnený proti husitským útokom. Po stáročiach ho upravovali, prestavovali, pustošili a
opät stavali.
Roku 1811 vypukol na hrade obrovský požiar kvôli nepozornosti napoleónových vojsk, ktorý zničil celý hradný areál.
Stopäťdesiat rokov sa nad mestom vypínali len ruiny. Po nákladnej rekonštrukcií sa roku
1968 opäť zaskvel v plnej kráse. Hrad dnes slúži muzeálnym účelom i ako reprezentačné
priestory pre štátnu reprezentáciu Slovenskej republiky.
DÓM SV. MARTINA
 Trojloďový gotický dom bol postavený v 15. storočí na mieste pôvodného
románskeho kostola. Na jeho veži vo výške 85 m dominuje pozlatená 300 kg kópia
koruny sv. Štefana (uhorský kráľ) ako pamiatka na 19 korunovácii, ktoré sa tu uskutočnili
v rokoch 1563-1830.
V rokoch 1732-34 dal arcibiskup Imrich Esterházy pristaviť barokovu kaplnku sv. Jána
Almužníka v ľavej lodi Dómu a postaviť hlavný oltár so sochárskymi dielami viedenského
majstra G. R. Donnera. V ľavej lodi sa nachádza aj olovené súsošie sv. Martina na koni,
ktorý sa delí o svoj plášť so žobrákom, tiež dielo majstra Donnera. V pravej
časti lode neunikne pozornosti pamätná tabuľa, ktorá pripomína deň 13. november 1835, kedy tu
Ludwig van Beethoven dirigoval svoju prvú Missu sollemnis op. 123.
STARÁ RADNICA
 Nachádza sa na Hlavnom námestí v historickom centre mesta. Je to jedna z
najstarších kamenných budov mesta. Súčasťou objektu je i veža, ktorá pôvodne mala obranný
charakter pre obyvateľov domu a dnes spolu s radnicou patria k symbolom mesta. Táto nárožná
veža Starej radnice bola koncom 13. storočia súčasťou domu richtára Jakuba. V priestoroch
radnice sa uskutočňovali zasadnutia mestskej rady, ktorým predsedal richtár, súdne
zasadnutia a prijatia dôležitých osobností spoločenského života ako i kráľov.
V 16. storočí bola budova radnice rozšírená o susedný meštianský Ungerlov dom. V roku 1773 vežu
radnice po požiari znovu zrekonštruovali a barokovo upravili. V interiéri sa zachovala
vzácna gotická kaplnka s pôvodnými maľbami. V budove radnice je dnes múzeum bohatej
histórie mesta Bratislava.
PRIMACIÁLNY PALÁC
 Tento impozantný ružový palác je jeden zo skvostou palácovej architektúry v
Bratislave. Primaciálny palác dal postaviť na mieste stredovekej stavby v rokoch 1777-81
ostrihomský arcibiskup J. Batthyany podľa projektu M. Hefeleho. Palác slúžil pôvodne
potrebám arcibiskupa a bol tiež svedkom mnohých historických udalostí. V interiéri paláca
sa nachádza veľká Zrkadlová sieň, v ktorej bol roku 1805 po bitke pri Slávkove podpísaný
mier medzi Napoleónom Bonaparte a rakúskym cisárom Františkom I. Mierovú dohodu
podpísali minister zahraničných vecí Tayllerand za Francúzsko a knieža Lichtenstein
za Rakúsko a do histórie vstúpil ako Bratislavský mier.
Dnes priestory Primaciálneho paláca slúžia  ako reprezentačné priestory primátora
Bratislavy, a zároveň ako výstavne siene. Je tu umiestnená jedinečná séria šiestich
anglických gobelínov zo 17. storočia, zobrazujúca mytologický príbeh tragickej lásky
Leandra a knažky Héro.
GRASSALKOVIČOV PALÁC
 Barokový palác s prekrásnym reprezentačným schodiskom a slávnostnou sálou
je sídlom prezidenta Slovenskej republiky. Palác dal po roku 1760 postaviť gróf Anton
Grasalkovič ako letné sídlo podľa návrhu staviteľa A. Mayerhorfera. Grasalkovičov palác s
reprezentačnými priestormi a francúzskou záhradou je jeden z najkrajších neskorobarokových
palácov v Bratislave.
MICHALSKÁ BRÁNA
 Je jediná zachovaná brána z pôvodných štyroch brán mestského opevnenia,
ktoré obkolesovali stredoveké mesto. Michalskú bránu začali stavať v 13. storočí, v rokoch
1529-34 bránu nadstavili a v polovici 18. storočia ju barokovo zastrešili. Dnes sa tu
nachádza múzeum antických zbraní a z veže sa dá obdivovať panoráma historického centra
Bratislavy.
SLOVENSKÉ NÁRODNÉ DIVADLO
 Neorenesančná budova národneho divadla bola postavená v roku 1886 podľa
projektov viedenských majstrov F. Fellnera a H. Helmera na mieste staršej divadelnej
budovy. Dodnes slúži milovníkom divadla, opernej hudby a baletu.
Pred budovou SND je jedna z najstarších bratislavských fontán, Ganymedova fontána, dielo
Viktora Tilgnera z roku 1888.
 MIRBACHOV PALÁC
Architektonický skvost rokokového štýlu z roku 1770, dnes sa tu nachádza
galéria umenia s dielami zo 17. až 19. storočia a slovenského moderného umenia. Z pôvodného
zariadenia sa zachovali dva kabinety so stenami pokrytými kazetami s kolekciou francúzskej
rokokovej grafiky.
KOSTOL SV. ALŽBETY (Alžbetínky)
Kláštorný kostol sv. Alžbety dal postaviť kardinál Imrich Esterházy v rokoch 1739
- 43.
KOSTOL NAJSVÄTEJŠEJ TROJICE (trinitárov)
 Tento kostol bol postavený podľa vzoru viedenského Kostola sv. Petra v rokoch 1717-43.
Fresky na kupole a v presbytériu sú dielom talianského barokového maliara A. Galliho
Bibiena. Svojou vnútornou freskovou výzdobou kostoly Trinitárov a Alžbetínok predstavujú
vrchol stredoeurópskej barokovej výzdoby.
DOM U DOBRÉHO PASTIERA
Majstrovské dielo v štýle rokoko z roku 1760, dnes múzeum historických
hodín.
ARCIBISKUPSKÝ PALÁC
Bývalé letné sídlo arcibiskupa, prestavaný podľa plánov F. A. Hillebrandta v
rokoch 1761-65 z pôvodného renesančného kaštieľa zo 17. storočia, dnes Úrad vlády Slovenskej
republiky.
FRANTIŠKÁNSKY KOSTOL
Trojloďový gotický kostol s neogotickou vežou je najstarším kostolom v
Bratislave, bol postavený v rokoch 1280-1297. V jeho interiéri sa nachádza veľmi pekná
kaplnka sv. Jána ako i relikvie sv. Reparáta z mesta Nola pri Neapoli.
KAPLNKA SV. KATARÍNY
Gotická kaplnka z roku 1311.
JEZUITSKÝ KOSTOL
Bol postavený v rokoch 1636-1638, interiér kostola je veľmi očarujúci,
najmä jeho kazateľnica a oltár Ukrižovania.
 KOSTOL SV. ALŽBETY
Tento secesný kostol zo začiatku 20. storočia je jeden z najmladších a
zároveň aj jeden z najkraších kostolov v Bratislave. Modrá farba omietky a glazovanej
strešnej krytiny mu dala aj ďaľší názov - Modrý kostolík.
| 
HOME
Mestá
)
)
)
)
)
){kind=small}
)
)
)
)
)
