HRADNÝ KOMPLEX
Je najstaršou časťou Banskej Bystrice. V hradnom areály sa nachádzajú náboženské i svetské pamiatky neskorogotického stavebného štýlu.
KOSTOL NANEBOVZATIA PANNY MÁRIE
Nazývaný tiež Nemecký kostol. Bol postavený v 13. storočí v románskom štýle. V prvej polovici 14. storočia bol rozšírený a goticky zaklenutý. V interiéry kostola sa nachádza veľmi vzácny 9 m vysoký neskorogotický oltár pochádzajúci z dielne majstra Pavla z Levoče. Pozoruhodná je aj neskorogotická krstiteľnica z roku 1475, ktorá sa nachádza v kaplnke sv. Barbory - patrónky baníkov. Po požiari v roku 1761 bol kostol barokovo zaklonený a ozdobený v roku 1770.
KOSTOL SV. KRÍŽA
Nazýva sa tiež Slovenský kostol a bol výsledkom slovenského obyvateľstva v roku 1494. Kostol sv. Kríža stojí na mieste niekdajšej kostnice - márnice. V jeho interiéry sa nachádza klasicistický oltár z roku 1834 so sochami Panny Márie a Márie Magdalény od autora Vavrinca Dunajského.
MATEJOV DOM
Táto neskorogotická päťposchodová budova s gotickým portálom a kamenným balkónom bola postavená v roku 1479 v severnej časti hradného komplexu. Budovu dal údajne postaviť kráľ Matej Korvín pre svoju manželku Beatrice. Na fasáde tohto domu sa nachádza erb Kráľa Mateja ako aj mestský erb z roku 1479. Matejov dom počas storočí menil svoju funkciu, slúžil ako sýpka, sklad, zásobareň či zbrojnica.
RADNICA - PRETORIUM
Renesančná stavba so stĺpovou otvorenou loggiou talianského štýlu bola postavená v roku 1564-65. V súčastnosti je sídlom Galérie.
MESTSKÉ OPEVNENIA
Z pôvodného mestského opevnenia sa zachovali už len banícka, farská a pisárska bašta a čast mestských hradieb.
BARBAKAN
Niekdajšia vstupná brána, bol pristavený k hradbám. V pravo od barbakanu sa nachádza Petermanova veža, ktorá slúžila ako strážna veža. Vo vnútri veže sa nachádzajú tri zvony. Najväčší z nich váži 9900 kg.
NÁMESTIE SNP
V hornej časti námestia SNP sa nachádza:
HODINOVÁ VEŽA
Je vysoká 34 m. Hodinová veža bola vybudovaná v 16. storočí a neskôr viackrát prestavaná. Kedysi slúžila ako strážna veža. Hodiny, ktoré boli na nej od roku 1552 slúžili takmer 200 rokov. Dnešné hodiny pochádzajú z roku 1765. V suteréne sa nachádzala kedysi väznica a mučiareň. Dnes Hodinová veža slúži ako vyhliadková veža.
KOSTOL SV. FRANTIŠKA XAVERSKÉHO
Zvaný tiež Kapitulský kostol - bol postavený v roku 1715 na mieste pôvodnej kaplnky sv. Jána Krstiteľa a domu Oberhaus. Tento jednoloďový kostol je kópiou kostola Il Gesu v Ríme. V prvej polovici 19. storočia bol prestavaný z jednovežového na dvojvežový kostol s klasicistickou fasádou. Hlavný oltár v interiéry pochádza z roku 1829. Ku kostolu bola pristavaná budova renesančného kláštora.
THURZOV DOM
Dom č. 4, je najkrajším domom na námestí. Skladá sa z dvoch gotických domov s prvkami renesančného štýlu. V jeho interiéry sa zachovali drevené ozdobne vyrezávané trámové stropy, nástenné maľby a aj dva erby rodu Anjou a Korvín. Dnes je Thurzov dom sídlom Stredoslovenského múzea.
BENICKÉHO DOM
Dom č. 16, patrí tiež k jedným z najkrajších domov na námestí. V roku 1660 bol jeho majiteľom Tomáš Benický z Mičivej, podľa ktorého je odvodený aj názov domu. Bol renesančne prestavaný a na mieste vstupu do Mazhausu bola pristavená otvorená arkádova loggia. Veľmi zaujímavý je aj renesančný portál s nápisom a erbom rodu Szentyvany so symbolmi dvoch baníkov v slávnostnom odeve.
BISKUPSKÝ PALÁC
Dom č. 19, pochádza z roku 1783 a bol postavený v baroko-klasicistickom slohu. Pôvodne bol dvojposchodový, ale po požiari roku 1787 bol dostavaný a ponechané bolo len jedno poschodie.
MÓROVÝ STĹP
Barokový stĺp so sochou Panny Márie sa nachádza v strede námestia SNP.
EBNEROV DOM
Dom č. 22, neskorogotický dom z prelomu 15. a 16. storočia, vznikol spojením dvoch gotických domov. V 17. storočí bol renesančne upravený.
KOSTOL SV. ALŽBETY - Špitálsky
Pôvodný gotický jednoloďový kostolík bol postavený v roku 1303 ako súčasť mestskej nemocnice. Z tohto kostolíka sa zachovala len gotická kaplnka sv. Anny, ku ktorej bol v roku 1748 pristavený barokový kostol. V roku 1877 bol kostol sv. Alžbety pri regotizácií rozšírený. Hlavný oltár v interiéry kostola pochádza z roku 1877.
Mesto Banská Bystrica leží v údolí rieky Hron na rozhraní Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Slovenského Rudohoria. História mesta sa datuje od čias tažby zlata a medi v tejto oblasti. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1255, kedy uhorský kráľ Belo IV. udelil Banskej Bystrici privilégia slobodného kráľovského mesta. Tieto privilégia sem lákali nových nemeckých prisťahovalcov, ktorí spolu s pôvodnými obyvateľmi rozvíjali tažbu drahých kovov, najmä medi.
V 16. storočí boli hradby zdokonalené talianskými renesančnými stavitelmi. V 17. storočí postihli mesto rabovačky, požiare, epidémie. 18. storočie prinieslo mestu istú úľavu i hospodársky rozmach. V roku 1776 sa Banská Bystrica stala sídlom rímsko-katolického biskupstva a koncom 18. storočia aj sídlom župy. V 19. storočí sa meštianské domy nadstavovali a menil sa aj výraz ich fasád. 
